Má nás omša baviť?
Ideme z kostola a často komentujeme, ako sme sa tam cítili: kázeň nanič, organista hral otrasne. A nielen teenageri zahlásia, že to bola nuda. Prečo tam teda máme chodiť?Keď chýba poznanie
Drvivá väčšina z nás má z detstva zakódované, že nedeľa rovná sa – dobrovoľne či nutne – svätá omša. Málokto však pozná odpoveď na to, prečo to má urobiť, aký to má zmysel, čo mu to môže dať.
V lepšom prípade niektorí vedia, že je povinnosťou kresťana byť každú nedeľu na celej svätej omši, a ak do kostola nejdú, majú ťažký hriech. Aby teda nemali „za ušami“ a o riadok viac v spovednom zozname, idú. Bežne by ste sa však na otázku, prečo je potrebné ísť do kostola v nedeľu a okrem nej čím častejšie, dočkali aj odpovede „lebo sa to patrí“ alebo „lebo chodia všetci“.
Bez poznania je však náročné mať vnútornú osobnú motiváciu, ktorá sama chce a slobodne sa rozhodne pre najlepšie dobro, aké pozná – a platí to aj o svätej omši. Ak nerozumieme, čím svätá omša v skutočnosti je, ideme tam neochotne kvôli „čiarke“. Je úplne prirodzené, že v takomto vnútornom nastavení očakávame, že aspoň trošku zabaví naše zmysly: nech z toho teda aspoň niečo máme.
Lenže: liturgia slávenia Eucharistie nie je voľným lístkom na humoristickú šou či na koncert organovej hudby.
Dar pre nás, nie pre Boha
Ak si v dobrom myslíme, že to robíme pre Boha, mýlime sa: pretože tak ako hovorí eucharistická modlitba, naše chvály nepridávajú nič Božej veľkosti. Jednoducho, Boh na to nie je odkázaný. Svätá omša a čas, ktorý na nej strávime, je totiž darom Boha pre nás.
Táto hodina môže a má byť pri dobrom porozumení a plnom prežití (teda s plným poznaním a slobodnou radosťou) neskutočnou investíciou do života teraz aj po ňom.
Svätá omša je totiž osobné pozvanie na stretnutie sa so svojím Bohom, ktorý nás nechce prestať obdarovávať (porov. KKC 1097). Ak ho berieme ako svojho Kráľa, niekoho, kto by mal stáť v našom živote na najvyššom mieste, v prenesenom význame je to lukratívne pozvanie na audienciu s hostinou.
Vedeli by ste si predstaviť, že by ste odmietli pozvanie k anglickému kráľovi? A to by sme si z takéhoto stretnutia odniesli možno tak selfie. Boh nám vo svätej omši núka však oveľa viac.
Každá svätá omša je totiž slávením pamiatky obety Pána – teda učí nás nezabúdať, ako veľmi nás Ježiš miloval a stále miluje. Slávenie Eucharistie je tiež posvätnou hostinou, kde sa nám Boh sám dáva spoznať v spôsobe Slova a potom k nám prichádza pod spôsobom chleba a vína. Nielen preto, aby to ako hostina vyzeralo – ale preto, lebo Eucharistia je posilou a tiež „ochutnávkou“ neba.
Svätá omša nás učí zjednotiť sa a nehľadať rozdiely, učí nás aj chváliť a ďakovať. Ľahšie nám totiž ide sťažovanie sa a sme nevďační voči toľkým darom a požehnaniu, ktoré dostávame zadarmo. Ak pozorne počúvame texty eucharistických modlitieb, naučíme sa oboje.
Svätá omša nás vyučuje prostredníctvom počúvania Božieho slova, aby sme porozumeli, čo nám Pán ponúka a čo preto máme urobiť. A nakoniec: prijímaním Eucharistie Pán zázračne rozhojňuje naše sily tela aj duše. Všetci totiž potrebujeme čerpať zo stola Božieho slova a chleba, sami nevládzeme žiť „vysokú úroveň bežného kresťanského života“, ako nás k tomu povzbudzoval pápež František.
Aj pri svätej omši je Boh pedagogický: vie, ako rýchlo zabúdame na dobré a dôležité veci, preto nás neustále pozýva sláviť pamiatku jeho obety na kríži. Vie, že po hriechu sú naše sily slabé, preto nám dáva pokrm, ktorý má iné „parametre“ a „výživovú silu“. Vie, že aj ako kresťania máme problém prijať sa – a pri slávení Eucharistie sa pozeráme jeden druhému do očí a hovoríme „pokoj a bratská láska…“.
Odísť s úžasom
Ľudský rozmer, ktorý zachytávame v podobe vtipnej kázne či dobrej hudby a ktorý nám často príde zaujímavejší, nie je podstatou toho, čím svätá omša je. Podstatný je Boh, jeho neprestávajúca, darujúca sa láska.
Ak si ju uvedomíme, nebudeme potrebovať chodiť zo svätej omše „zabavení“ – tento pocit rýchlo vyprchá a nemusí sa už zopakovať. Ak však budeme pozorne počúvať a rozumieť, čo sa počas slávenia Eucharistie deje, prídeme domov užasnutí a budeme chcieť prísť znova: aby sme sa znovu stretli, zjednocovali, počúvali, inšpirovali, živili a posilňovali Láskou.
prevzaté z : https://nm.sk/ma-nas-omsa-bavit/.jpg)
