Vaša pomoc má konkrétnu tvár

Vaša pomoc má konkrétnu tvár

Vyše sto dní neďaleko našich hraníc prebieha vojna. Môžeme ju nazývať ako len chceme. Jej ovocím je strata domova, náhly útek z bezpečia domov a rodín do neznámej krajiny. Pre jedných sú to krajiny ako Poľsko, Rumunsko, Maďarsko, Moldavsko, pre iných Česko, ale aj Slovensko.  

Či už si to uvedomujeme, alebo nie, sme tretí cirkevný zbor ECAV od hranice s Ukrajinou, cez ktorý sa presúvajú utečenci, (eufemisticky odídenci) hľadajúc pokoj, prijatie a strechu nad hlavou. Som vám všetkým vďačný, že aj vďaka vašej pomoci im aspoň z časti túto očakávanú pomoc vieme poskytnúť. 
 

Chcem sa vám všetkým však poďakovať za vašu štedrosť, ľudskosť a ochotu pomôcť. Vaša pomoc, materiálna, osobná i finančná určite nebude zabudnutá. Nech vám ju odplatí Boh, ktorý nám v tieto dni ešte viac dáva poznať zmysel slov : "Vo všetkom som vám ukázal príklad, že tak musíme pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať". Sk 20,35

Tretia návšteva hranice. Stretnutie s kolegom - plk. Mgr. Milanom  Petrulom,  najvyšším policajným duchovným v PZ SR. 


Prvá konkrétna návšteva na fare vo Vyšnej Kamenici. Igor, Líza, Ira, Andrej a Ruslan z Dnipra. Zbombardovali im novopostavený dom, v ktorom bývali mesiac. Toho času sú u brata v USA, kde si hľadajú nový domov a prácu. 

Portrét, ktorý z fotografie nakreslila 13 ročná Líza. 
Konkrétna návšteva v Nižnej Kamenici u Lukáčovcov. Táto rodina by sa mala nachádzať v Mníchove v Nemecku, kam odišli za svojimi príbuznými. 

Návšteva z Charkova. Soňa, Oľa a Aľa. Na mobile ukazovali fotografie bezvládnych tiel ležiacich na vedľajšej ulici. Podarilo sa im zohnať bývanie v Štefanove na Orave, kde sa zamestnali.  Mimochodom, všetky tri sú Rusky bývajúce na Ukrajine. 

Auto, ktoré ráno o 3.30 stálo pred farou. Pravé svetlo nesvietilo, predné sklo rozbité. Takto pricestovali z ostreľovaného Charkova. Utekali na čom mohli, aby si zachránili život. Z Charkova auto šoférovala 28 ročná dievčina Aľa. 

Rodina z Krivého rohu, ktorá cestovala za dcérou do Francúzska. Danil, Vladimir a Aľa. Do Kamenice pricestovali na starom Renaulte so zohnutým diskom. Nikdy neboli v zahraničí. V Kamenici sme koleso opravili. Toho času sú pri dcére a čakajú na koniec vojny.  

Deti utečencov, bývajúcich v súkromných priestoroch bývalých kúpeľov na Borde, ktoré jedia zakúpený melón. Všetkým deťom chutilo a všetkým vám ďakujú. 
Večerné posedenie pri ohni pri tradičnom ukrajinskom šašliku.  Bolo dobré vidieť v očiach vystrašených a uplakaných žien aspoň chvíľkovú radosť zo spoločnej opekačky.  
Nie nadarmo sa hovorí, že pes je najlepší priateľ človeka. Deti Nataša, Zorianna, Jeva, Veronika, Violetta v psíkovi našli priateľa, zábavu a priam terapiu. Vôbec im nevadilo že je to moskovský strážny pes :-) . Nevadilo to ani psovi.
Fotografie urobená v nemocnici, kde sme boli na vyšetrení malého Dávida, ktorý sa týždeň nevedel postaviť na nohy. Pocit bezmocnosti, ktorý zažívala matka, keď ju (nás) posielali od Šavla do Pavla neprajem žiadnemu rodičovi. Na fotografii Veronika, Nataša, David, Violetta a Naďa. Všetci z Pavlohradu. Toho času sú naspäť doma na Ukrajine so svojou rodinou.
Pobyt na Borde sa končí. Utečencom sa hľadá nové miesto na bývanie. Prosba o pomoc, v tomto prípade so sťahovaním, sa neodmieta.  Najmä nie matke troch detí, ktorej muž bol viac ako tri týždne v ruskom zajatí, a o ktorom nemala žiadne správy. Sťahovali sme sa do Vyšného Lánca.
Na fotografii v novom príbytku vo Vyšnom Lánci, na pamiatku zachytená Žanna so synmi: Bogdan, Slávik a Jegor. Nevedia dokedy tam budú Pochádzajú z Chersonu. Pri rozlúčke povedali, že Cherson znova bombardujú.

Eva z Pokrovska a Aňa z Poltavy na prechádzke. Naďa s dcérou Aňou a Nataša so sestrou Jevou na prechádzke. Nadi sme našli prácu v Bidovciach pri predaji zmrzliny a Nataša pečie pizzu. Tiež v Bidovciach. Skúste ochutnať.