Viac ako rok trvá vojna v susednom štáte. Dramatická situácia spred roka sa znormalizovala a zvykli sme si, že súčasťou nášho života sú ľudia (viacmenej matky s deťmi), ktoré si hľadajú provizórne bývania a pomoc na nevyhnutný čas, kým sa nebudú môcť vrátiť domov. Nálady v obyvateľstve sú rôzne, jedni pomáhajú a iní sa otvorene prejavujú nesúhlas s poskytovaním pomoci. My však chceme pamätať na slová Pána Ježiša Krista: " Čokoľvek ste urobili jednému z týchto maličkých, to mne ste urobili... a čo ste neurobili, to mne ste neurobili..." Ďakujem všetkým, ktorí si na ľudí bez domova nezvykli, ktorí vidia biedu núdzneho a sú ochotní pomôcť.
Prvá konkrétna návšteva na fare vo Vyšnej Kamenici. Igor, Líza, Ira, Andrej a Ruslan z Dnipra.
Konkrétna návšteva v Nižnej Kamenici u Lukáčovcov.
Návšteva z Charkova. Soňa, Oľa a Aľa.
Rodina z Krivého rohu, ktorá cestovala za dcérou do Francúzska. Danil, Vladimir a Aľa.
Deti utečencov, bývajúcich v súkromných priestoroch bývalých kúpeľov na Borde.








Eva z Pokrovska a Aňa z Poltavy na prechádzke.




